Kukuricovo-mrkvová polievka s chilli a kokosovým mliekom

Ako som už spomínala, som polievkový maniak (alebo nespomínala?) a je to pre mňa najobľúbenejšie jedlo v pomere cena/výkon. Predstavujem vám dnes jednu veeeľmi chutnú polievku ako stvorenú na chladné dni (taká je síce asi každá zohriata), ktorú som si v podstate vymyslela a vznikla voľnou kreáciou, ale neskôr som si našla, že veľmi podobnú robia aj v Thajsku. Spojenie kukurice, chilli a kokosového mlieka je veľmi lahodné a dokonca až tak, že môj milý, ktorý až tak na polievky nie je, povedal, že je to asi najlepšia polievka, akú kedy jedol. Iste ste teda po takomto vyznaní zvedaví na recept i vy!

Na úvod vám chcem povedať, že si uvedomujem, že moje fotky nevyzerajú dvakrát lákavo, a tak sa musím spoliehať na silu slov, ktoré vás dúfam presvedčia, aby ste si tento recept (aj ostatné) uvarili. Zároveň vám dávam na známosť, že sa už pracuje na tom, aby na tomto blogu čoskoro boli fotky pekné, ostré a naozaj farebné - skrátka také, aké majú na foodblogu byť. Stay tuned:)

Kukuricovo-mrkvová chilli polievka s kokosovým mliekom prekvapí harmóniou všetkých zložiek a naozaj skvelou vôňou. Chutí exoticky, ale obľúbia si ju i "konzervy" a myslím, že s ňou nešliapnete vedľa nikdy. A navyše - je veľmi lacná! Kukurica a mrkva nestoja nič, chilli iste máte a kokos na domácu výrobu kokosového mlieka tiež (a ak nie, v obchode stojí sáčok strúhaného kokosu jedno euro a ešte vám aj z neho veľa ostane). Ideme teda na to!

Vegánsky Palak "Paneer"

Indickú kuchyňu milujem zo všetkých asi najviac. Odkedy som s ňou prišla prvýkrát do kontaktu v bratislavskej Govinde, vedela som, že to je niečo presne pre mňa, aj keď začiatky boli vďaka štiplavosti riadne ostré. Každé jedno sústo som zapíjala hektolitrami vody, ale dnes je zo mňa macherka a pri jedení už nepohnem ani brvou. Kúpa všetkých potrebných indických korenín bola jednou z najlepších investícií a do jedál ich pridávam pravidelne. Asi moje najobľúbenejšie indické jedlo je Palak Paneer, ktorý sa teší veľkej obľube aj v Indii. Tu je jeho vegánska verzia.

Indovia robia tento recept s podomácky pripraveným syrom a kyslou smotanou, ktorá mu dodá, povedzme si na rovinu, ten správny šmrnc. Preto bolo treba rozmýšľať, ako sa dá nahradiť. Kyslá smotana jedlu v podstate dodáva kyslejšiu príchuť a krémovejšiu konzistenciu. Kyslosť som preto nahradila tamarindovou omáčkou (môžete použiť aj citrón) a krémovosť bola trochu problém, keďže väčšinou sa smotana nahrádza krémom z kešu, ktoré som nemala. Zvolila som preto iné riešenie - domáce, trochu hustejšie kokosové mlieko, a rozhodne to nebol krok vedľa. 

Huy Vege - naj vegan spot v BA

Nie, s týmto bistrom nemám dohodnuté žiadne PR ani nič podobné. Riadim sa však heslom, že keď je niečo dobré a kvalitné, treba to pochváliť a vychváliť, a tak budem na tomto blogu písať aj o prevádzkach, kde sa dobre naje i vegan. Bohužiaľ, aj v Bratislave je myslenie na veganov v reštikách stále v plienkach a vrchol bezmäsitého menu pre mnohé predstavuje vyprážaný syr. Jedným zo svetlých miest na mape každého vegana je bistro Huy Vege na Kolárskej ulici, ktoré je moja závislosť. Utekám tam vždy, keď sa dá, predovšetkým na obedy z práce (ak nemám navarené svoje). Ak si však jedlo neberiete zo sebou, odporúčam vám sa tam ísť najesť okolo jedenástej alebo až po jednej (čím neskôr, tým lepšie), pretože okolo obeda je tam veľký nátresk.

No, názov tohto článku trošku zavádza - hlavnou nevýhodou tohto bistra totiž je, že tu varia aj mäsové jedlá, a preto sú stoly obsadené prevažne mäsožrútmi a vegani si často nemajú kde sadnúť, na čo sa viem vždy riadne nahnevať. Predsalen, ázijských bistier, kde robia mäsové jedlá je v Bratislave trilión, ale takých, kde je naozaj široká ponuka famóznych veganských jedál, asi len toto. Samozrejme, pán majiteľ, ktorý je veľmi milý a snaží sa s pravidelnými zákazníkmi pestovať až familiárny vzťah, nechce prísť o tržby od mäsožravcov, takže s týmto stavom asi nič neurobíme. 

Inak je toto vietnamské bistro rajom pre všetkých, ktorí mäso nejedia. Na výber je okolo 30 veganských jedál obsahujúcich všemožné čerstvé zeleniny, tofu, sójové plátky na xy spôsobov, ktoré sa skrátka nedajú doma napodobniť, ani keby ste sa roztrhali (skúšala som to veľakrát, ale výsledok nebol zďaleka totožný). Tento mesiac pridali do ponuky ďalšie veganské jedlá, ktoré si môžete pozrieť tu a sú tak dobré, že by som sa najradšej do bistra presťahovala.

Smoothie s matchou a kokosovým mliekom

Káva je síce fajn, ale pomaly si od nej odvykám. Nemám z nej príliš dobré stavy, vadí mi, že jej účinok je nárazový a potom to ide s energiou rýchle dole vodou. Objednala som si preto v našich končinách čoraz obľúbenejšiu matchu, zelený čaj, ktorý je v ázijských krajinách hitom už cca 5000 rokov. V Európe sme si ju všimli síce neskôr a marketingový boom spôsobuje, že jej cena u nás je niekoľkonásobne vyššia, než v Číne či Japonsku, ale objednať sa dá aj rovno odtiaľ. Ak si z nej urobíte ráno čaj, drink alebo smoothie, jej účinok síce nie je úplný "kick", ale rozloží vám energiu rovnomerne.

Samozrejme, okrem energie má mača milión ďalších účinkov a pozitív - obrovské množstvo antioxidantov, znižuje hladinu glukózy v krvi (vhodný pre diabetikov), podporuje schopnosť tela spaľovať jedlo 4x rýchlejšie ako za normálneho stavu (ideálne pre chudnúcich), 1 porcia mači má rovnaké nutričné hodnoty ako 10 šálok zeleného čaju, obsahuje viac chlorofylu ako bežný zelený čaj, z čoho vyplývajú výrazné detoxikačné účinky, pomáha upokojiť telo a myseľ a vďaka výraznému obsahu aminokyseliny L-Theanine zvyšuje sústredenie a pamäť a zlepšuje náladu. Možno som aj ja prepadla dobrému marketingu, ale to mi vôbec nevadí:)

Barbecue seitan so zapekaným karfiolom

Všetko je raz poprvé a dnes bolo moje tenkrát poprvé výroba domáceho seitanu. Seitan som mala len raz, v burgri na Vegan hodoch ešte v Oblude a bolo už teda riadne načase ho nielen ochutnať znova, ale ho rovno aj sama vyrobiť. V obchodoch je dosť drahý, jeho príprava z múky zdĺhavá a preto to chcelo vymyslieť niečo iné. Uvažovala som nad kúpou Seitan fixu, ale ani ten nie je finanče až tak výhodný a je to v podstate len marketingový ťah, lebo je to to isté ako pšeničný proteín, ktorý si zvyčajne kupujú fitkoví svalnáči a je lacnejší. Ja síce fitková svalnáčka nie som, ale pšeničný proteín začínam veľmi oceňovať!

Pšeničný proteín som objednávala z tohto obchodu pre svalnáčov, 1 kg len za 4,20€. Na tento recept som minula zhruba 200 gramov proteínu a seitanu z neho vzišlo tak na 4 porcie. Tomu sa vraví jedlo pre chudobných! 

A prečo je ešte seitan taký super? Na 100 gramov obsahuje 25 gramov bielkovín, čo je o 5 gramov viac než má kuracie mäso. Taktiež je veľmi diétny - 100 gramov má cca 120 kalórií a pritom zasýti na dlhú dobu. Pri seitane sa nemusíte báť jeho lepku, v čistej forme bez škrobu totiž nie je škodlivý. Avšak ľudia, čo už intoleranciu na lepok majú, by sa mu mali vyhnúť.

Vyrábať seitan ma veľmi bavilo, všetky tie miešania, bobtnania, zmeny konzistencie - skrátka láska na prvé varenie a už teraz sa teším, čo ďalšie z neho urobím. Ale poďme už teda k dnešnému receptu.

Rozmaznaný otec aneb Baba Ganoush

Odkedy som zistila, že sa moja milovaná nátierka Baba Ganoush preloží ako "rozmaznaný otec", už jej nepoviem inak. Predstavujem si, ako asi v starom Egypte tento názov vznikol. Dcéra ju urobila svojmu otcovi a odkedy ju prvýkrát ochutnal, už ju od nej žobronil každý deň, hádzal sa o zem a vrieskal, až mu ju musela urobiť znova. Dcéra oľutovala, že tak rozmaznala svojho otca, ale už s tým nemohla nič urobiť. Ale ani sa mu nečudujem, Baba Ganoush je tak dobrá, že by som ju jedla kľudne každý deň. No dobre, to asi nie, lebo ako raz povedalo jedno dievčatko vo vlaku - "aj keď mám fornetky najradšej, nemôžem ich jesť každý deň, lebo by sa mi zunovali" (odkedy sú tie decká také múdre?!), prezradím vám však môj vypilovaný recept, ktorým ohúrite aj vyššiu spoločnosť (čo síce nemôžem potvrdiť, lebo sa s takou sa nestretávam, ale jeden nikdy nevie).

Najlepšia vec na celej tejto nátierke/pomazánke/dipe je, že urobí veľa muziky za málo peňazí. Teda obzvlášť vtedy, ak si vyrobíte pastu tahini podomácky, ale aj s kupovanou, ktorá vám vydrží v chladničke dlho, je to stále super pomer. V čajovniach (inde som ju predávať nevidela) jednu porciu predávajú aj za 4,- eurá, čo je trošku tú mač. Cheat the system a urobte si za tú (aj menšiu) cenu porcií omnoho viac.

Hustá turecká polievka na studené dni

Ak chcete veľa muziky za málo peňazí, polievky sú vždy tou správnou voľbou. A keďže sa chystám na prísny šetriaci režim, asi ich začnem robiť častejšie. A pre istotu do 5-litrového hrnca:P Nie je však polievka ako polievka. Aby sa dokázala vyrovnať aj hlavnému jedlu, musí byť hustá, sýta a z nutrične bohatých surovín, ktoré zaplnia brucho na dlhú dobu. Takou je nepochybne aj v Turecku najobľúbenejšia polievka z červenej šošovice, ktorú som počas mojej tohtoročnej letnej návštevy Istanbulu síce neochutnala (keďže Turci robia všetky s hovädzím vývarom), ale túžbu vrátiť sa do tejto krajiny som uspokojila aspoň navarením jej vegetariánskej/veganskej verzie.

Na začiatok si dáme trošku nerd faktov o červenej šošovici. Keďže obsahuje vysoký podiel vitamínu B a vápnika, je ako stvorená pre nás nemäsožravcov, na kosti dobre vplýva aj jej bohatý obsah fosforu a horčíka, ktorý zároveň pôsobí antidepresívne. Na dlhú tmavú zimu must eat! To však nie je všetko - červená šošovica sa môže popýšiť taktiež množstvom železa a medi, znižuje cholesterol a pôsobí ako prevencia proti rôznym chorobám.